Život Prešova
online
online
Najväčším kandidátom na zahraničnú pomoc je podľa ekonómov Slovinsko
20.04.2013 Celý región
Londýn 20. apríla (TASR) - Úspešné aukcie Španielska v posledných týždňoch znížili počet ekonómov očakávajúcich, že krajina bude nútená požiadať o medzinárodnú pomoc.
Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá zverejnila výsledky najnovšieho prieskumu medzi ekonómami.
Zatiaľ čo v prieskume z 27. marca až 16 ekonómov zo 46 opýtaných predpokladalo, že Španielsko bude musieť požiadať o pomoc, v prieskume z tohto týždňa si to myslí už len sedem zo 49 anketovaných. Naopak, v prípade Slovinska sa situácia obrátila k horšiemu. V marcovom prieskume to bolo 16 ekonómov, ktorí predpokladali, že Slovinsko sa obráti so žiadosťou o pomoc na Európsku úniu a Medzinárodný menový fond, najnovšie si to myslí už 26 ekonómov.
Od marcového prieskumu zrealizovalo Španielsko dve aukcie vládnych dlhopisov, v ktorých dopyt vysoko prekročil ponuku. Výsledkom bolo, že náklady na obsluhu dlhu klesli na najnižšiu úroveň od roku 2010. Podľa analytika DekaBank Kristiana Tödtmanna je pravdepodobnosť, že Španielsko bude musieť požiadať o zahraničnú pomoc v súčasnosti nižšia než 50 %.
Naopak, stále viac ekonómov sa domnieva, že krajinou, ktorá tento krok bude musieť urobiť, je Slovinsko. Krajina s 2 miliónmi obyvateľov potrebuje do konca roka získať na rekapitalizáciu najväčších štátnych bánk, splácanie dlhov a vykrytie rozpočtového deficitu okolo 3 miliárd eur.
Slovinsku sa síce v tohtotýždňovej aukcii krátkodobých dlhopisov podarilo získať až 1,1 miliardy eur, zatiaľ čo vláda počítala len s 500 miliónmi eur, napriek tomu to ekonómov nepresvedčilo, že sa Ľubľana budúcim problémom vyhla. "Slovinsko pravdepodobne bude nútené požiadať o pomoc," povedal Tödtmannn. "Na jednej strane pre fiškálne dôvody, na druhej kvôli stabilizácii bankového systému," dodal s tým, že kapitálové potreby slovinských bánk budú pravdepodobne príliš vysoké na to, aby to slovinská vláda dokázala zvládnuť.
ČUFER: Slovinsko je na tom lepšie, než sa zahraničie domnieva
Slovinsko nie je v takom zlom stave, ako sa tvrdí a nepotrebuje medzinárodnú pomoc. Povedal to vo Washingtone počas jarného zasadnutia Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky slovinský minister financií Uroš Čufer. Zároveň dodal, že vláda pripravuje privatizáciu, ktorej podrobnosti plánuje prerokovať 9. mája. Informovala o tom agentúra STA.
Čufer v tejto súvislosti upozornil, že dlh slovinských domácností patrí k najnižším v Európe a aj vládny dlh je pod úrovňou priemeru Európskej únie. Slovinsko má preto podľa neho dostatočnú kapacitu na zvládnutie problémov finančného sektora. Vláda okrem toho už prijala niektoré opatrenia na zlepšenie situácie, medzi ktoré patrí aj vytvorenie takzvanej zlej banky. Tá by mala začať fungovať do konca júna. K ďalším opatreniam, na ktoré Čufer poukázal, patrí nedávno schválená dôchodková reforma a reforma pracovného trhu.
Vzhľadom na to, že Slovinsko je malá a exportne orientovaná ekonomika, náklady bude nevyhnutné znížiť vo verejnom aj v súkromnom sektore, dodal minister. To však stačiť nebude a zhruba tretina opatrení zahŕňa zvýšenie príjmov do štátnej pokladnice. To znamená, že záťaž spojenú s týmito opatreniami bude musieť vláda rozložiť na plecia obyvateľstva, čo sa bude usilovať urobiť tak, aby na to nedoplatili najmä najchudobnejšie vrstvy.
Čufer nezverejnil mená firiem, pri ktorých sa počíta s privatizáciou, uviedol len, že diskusia 9. mája bude zahŕňať balík spoločností.
Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá zverejnila výsledky najnovšieho prieskumu medzi ekonómami.
Zatiaľ čo v prieskume z 27. marca až 16 ekonómov zo 46 opýtaných predpokladalo, že Španielsko bude musieť požiadať o pomoc, v prieskume z tohto týždňa si to myslí už len sedem zo 49 anketovaných. Naopak, v prípade Slovinska sa situácia obrátila k horšiemu. V marcovom prieskume to bolo 16 ekonómov, ktorí predpokladali, že Slovinsko sa obráti so žiadosťou o pomoc na Európsku úniu a Medzinárodný menový fond, najnovšie si to myslí už 26 ekonómov.
Od marcového prieskumu zrealizovalo Španielsko dve aukcie vládnych dlhopisov, v ktorých dopyt vysoko prekročil ponuku. Výsledkom bolo, že náklady na obsluhu dlhu klesli na najnižšiu úroveň od roku 2010. Podľa analytika DekaBank Kristiana Tödtmanna je pravdepodobnosť, že Španielsko bude musieť požiadať o zahraničnú pomoc v súčasnosti nižšia než 50 %.
Naopak, stále viac ekonómov sa domnieva, že krajinou, ktorá tento krok bude musieť urobiť, je Slovinsko. Krajina s 2 miliónmi obyvateľov potrebuje do konca roka získať na rekapitalizáciu najväčších štátnych bánk, splácanie dlhov a vykrytie rozpočtového deficitu okolo 3 miliárd eur.
Slovinsku sa síce v tohtotýždňovej aukcii krátkodobých dlhopisov podarilo získať až 1,1 miliardy eur, zatiaľ čo vláda počítala len s 500 miliónmi eur, napriek tomu to ekonómov nepresvedčilo, že sa Ľubľana budúcim problémom vyhla. "Slovinsko pravdepodobne bude nútené požiadať o pomoc," povedal Tödtmannn. "Na jednej strane pre fiškálne dôvody, na druhej kvôli stabilizácii bankového systému," dodal s tým, že kapitálové potreby slovinských bánk budú pravdepodobne príliš vysoké na to, aby to slovinská vláda dokázala zvládnuť.
ČUFER: Slovinsko je na tom lepšie, než sa zahraničie domnieva
Slovinsko nie je v takom zlom stave, ako sa tvrdí a nepotrebuje medzinárodnú pomoc. Povedal to vo Washingtone počas jarného zasadnutia Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky slovinský minister financií Uroš Čufer. Zároveň dodal, že vláda pripravuje privatizáciu, ktorej podrobnosti plánuje prerokovať 9. mája. Informovala o tom agentúra STA.
Čufer v tejto súvislosti upozornil, že dlh slovinských domácností patrí k najnižším v Európe a aj vládny dlh je pod úrovňou priemeru Európskej únie. Slovinsko má preto podľa neho dostatočnú kapacitu na zvládnutie problémov finančného sektora. Vláda okrem toho už prijala niektoré opatrenia na zlepšenie situácie, medzi ktoré patrí aj vytvorenie takzvanej zlej banky. Tá by mala začať fungovať do konca júna. K ďalším opatreniam, na ktoré Čufer poukázal, patrí nedávno schválená dôchodková reforma a reforma pracovného trhu.
Vzhľadom na to, že Slovinsko je malá a exportne orientovaná ekonomika, náklady bude nevyhnutné znížiť vo verejnom aj v súkromnom sektore, dodal minister. To však stačiť nebude a zhruba tretina opatrení zahŕňa zvýšenie príjmov do štátnej pokladnice. To znamená, že záťaž spojenú s týmito opatreniami bude musieť vláda rozložiť na plecia obyvateľstva, čo sa bude usilovať urobiť tak, aby na to nedoplatili najmä najchudobnejšie vrstvy.
Čufer nezverejnil mená firiem, pri ktorých sa počíta s privatizáciou, uviedol len, že diskusia 9. mája bude zahŕňať balík spoločností.
0
www.ZIVOTPO.sk
